nav line

7 tipov na zvýšenie kvality webového projektu

Realizujete projekt webovej integrácie? Nechajte sa inšpirovať niektorými z uvedených tipov na zvýšenie kvality.

1. Štandardy

Štandardy sú obecne určené na zabezpečenie používania jednotných a konzistentných metód pri opakujúcich sa činnostiach. V oblasti softvéru ide predovšetkým o štandardizáciu životného cyklu projektu a definíciu doporučených postupov pri vytváraní programového kódu. Môžete využiť existujúce definované normy, napríklad ISO, W3C, alebo si vytvoriť vlastné, na mieru šité smernice.

Aby splnili svoj účel, pri ich vytváraní  musíte mať na pamäti tri body:

  1. Potrebnosť - zvážte každý bod vytváraného predpisu, či je naozaj nutný. Ak podchytíte väčšinu pracovného procesu pokynmi, môže to mať negatívny dopad. Ľudia majú radšej voľnosť a priestor na vlastnú kreativitu.
  2. Dosiahnuteľnosť - nemôžete v predpise požadovať to, čo nie je možné v praxi realizovať.
  3. Kontrolovateľnosť - musí existovať možnosť kontroly dodržiavania štandardu.

S návodom to ide vždy ľahšie.

2. Špecifikácia projektu

Zmeny v zadaní počas realizácie webového projektu môžu mať za následok nielen zvýšenie prácnosti v celom vývojovom tíme, ale aj zanesenie chyby do koncepcie architektúry, čo v konečnom dôsledku vedie k nestabilnému, poruchovému kódu, zvýšeným nárokom na testovanie a, žiaľ, rastúcim projektovým nákladom.  Dajte si preto záležať na vypracovaní špecifikácie projektu, myslite na detaily a skonzultujte ju so zástupcami oddelenia dizajnu, vývoja či testovania.

Taktiež je dobré v špecifikácii projektu podchytiť mieru požadovanej kvality, pretože kvalita ako taká je relatívny pojem, čo je v jednom projekte postačujúce, môže byť v inom neakceptovateľné. To sa dá dosiahnuť napríklad definovaním akceptačných kritérií. Vývojový i testovací tím má potom jasný cieľ a realistickú predstavu o tom, aká kvalita výstupov je potrebná na akceptáciu projektu.

3. Revízie

Cieľom revidovania procesu realizácie webového projektu je zvýšenie jeho transparentnosti a odhalenie možných chýb v čo najkratšom čase od ich vzniku. Zaveďte si tzv. kontrolné body (checkpointy), definujte podmienky, ktoré majú byť  v každom z bodov splnené a dôsledne ich kontrolujte.  Každá kontrola môže mať špecifickú formu, cieľ i účastníkov.

Najjednoduchšie je zaviesť kontrolné body po ukončení každej fázy životného cyklu projektu, no nie je to pravidlo. Účinné sú aj tzv. „in-process" revízie , napr. priebežná kontrola validity programového kódu programátorom, či vzájomné overovanie kvality kódu v tíme.

Problematike kontrolných bodov z pohľadu riadenia projektu sa venuje v svojom článku Pavel Kolařík.

4. Testovanie

Testovaním sa snažíme preukázať, že požiadavky zákazníka definované v špecifikácii, sú v maximálnej miere splnené a správanie sa systému v hraničných situáciách z pohľadu bezpečnosti, výkonnosti a použiteľnosti je akceptovateľné. Podľa toho, na akom stupni vývoja softvéru sa kontrola vykonáva, delíme testovanie na:

  • Testovanie programátorom (Developer testing)
  • Testovanie jednotiek (Unit testing)
  • Integračné testovanie (Integration testing)
  • Systémové testovanie (System testing)
  • Akceptačné testovanie (Acceptance testing)

Podrobnejšie je rozdelenie testovania spomenuté v článku Manažment kvality a testovanie softvéru ako súčasť webovej integrácie.

V čím rannejšej fáze životného cyklu sa s testovaním začne, tým vyšší bude jeho prínos, no zavádzať ho je lepšie postupne, po jednotlivých fázach. Testujte efektívne, so zameraním na najviac problémové miesta, pomôžte si automatizovanými nástrojmi. Myslite na to, že slogan „Najlepší tester je zákazník" nie je pre kvalitný webový projekt dobrou vizitkou.

5. Analýza defektov

Inak povedané - poučenie sa z chýb.  Analyzujte výsledky testovaní, analyzujte závery revízií  v jednotlivých kontrolných bodoch a hľadajte opakujúce sa problémy. Pokúste sa im v budúcnosti vyhnúť,  napríklad tým, že zahrniete do interných smerníc pravidlá na ich predchádzanie.

6. Správa dokumentácie

Nemyslí sa tým vytváranie hrubých systémových či používateľských príručiek. Tento bod vo všeobecnosti zahŕňa:

  • Identifikáciu - teda jednoznačné pomenovanie a dokumentovanie každej komponenty systému, či už ide o triedy, moduly, testovacie protokoly alebo projektové zložky na zdieľaných diskoch.
  • Evidenciu zmien - verzovanie aplikácií a dokumentov po akýchkoľvek úpravách

Prehľadne spravovaná dokumentácia má viacero výhod:

  • Jednoduchá čitateľnosť pre každého člena tímu
  • Rýchlejšie a komfortnejšie vyhľadávanie
  • Presnejšia identifikácia príčiny nájdených defektov

K dispozícii je mnoho systémov slúžiacich na správu verzií dokumentov, napr. Subversion ,  GIT, Mercurial, Microsoft  Team Foundation Server (TFS),  a ďalšie.

7. Vzdelávanie

Dôležitý, no žiaľ často opomínaný bod prispievajúci ku kvalite softvérového produktu. Skúsení odborníci spravidla podávajú kvalitnejší výkon. Preto by si mali všetci členovia tímu pravidelne zvyšovať svoju kvalifikáciu účasťou na školeniach, workshopoch, prednáškach a štúdiom odbornej literatúry.

Vhodnou pomôckou pri vzdelávaní vo firme môže byť aj vzájomná prezentácia vlastných vedomostí a skúseností prostredníctvom interných prednášok, či archivácia nápadov a riešení na intranete alebo vnútro-firemnej wikipédii.

Opatrenia na zvýšenie kvality by mali byť v prvom rade relevantné pre organizáciu a proces vývoja softvéru resp. daného riešenia, teda odrážať potreby konkrétnej organizácie. Uvedených sedem bodov sa najviac osvedčilo v našej spoločnosti. Tomu, aký je ich merateľný vplyv na celkovú kvalitu, bude venovaný samostatný článok.  

Ohodnoťte článek

7 tipov na zvýšenie kvality webového projektu

Související články

Vyhledávání na blogu

Webová integrace

Webová integrace jako nová oblast pro business „velkých" webových agentur.

o webové integraci

Profily blogujících